Ako som začala osemtýždňový kurz Mindfulness ja.
Keď som jedného leta pred pár rokmi celá vystresovaná a unavená začínala s osemtýždňovým kurzom MBSR, vtedy a aj dnes v našich končinách ešte stále pomerne neznámej veci, naplno som si uvedomila, aká obrovská je opica v mojej hlave. Nie tá, ktorú máme po preflámovanej noci, ale tá, ku ktorej budhisti prirovnávajú ľudskú myseľ. Čím viac som sa snažila upokojiť svoju myseľ, ponárať sa do vedenej meditácie, alebo čo i len vedome sa sprchovať a vnímať to, tým viac sa mi to nedarilo. Moja hlava bola ako plocha počítača, na ktorej sú pootvárané stovky stránok, na každej z nich je nejaký problém, alebo minimálne povinnosť, a každá z nich si žiada moju pozornosť. Okamžite.
Dnes viem, že niektoré z tých stránok boli osožné, no bola tam aj kopa tých, ktoré ma roky sťahovali nadol ako vodný vír. So zahltením a životným a pracovným stresom som bojovala svojsky, dnes už viem, že väčšinou v štýle útoč, uteč, prípadne ustrň. Môj stres ma často vrhal do roly obete a mylne som sa domnievala, že pominie, keď sa zmenia vonkajšie okolnosti, prípadne ho vyrieši tabuľka čokolády, nákup nových handier alebo dovolenka, kde sa zaručene zbavím stresu.
K osemtýždňovému kurzu MBSR som pristupovala s veľkou zvedavosťou a očakávaniami. Ale smerom ku kurzu MBSR je lepšie nemať žiadne očakávania. Zažiť si to, nechať to prebehnúť, dovoliť tomu byť. A možno až na konci povedať, čo cítime, čo je inak.
Moje začiatky boli ťažké. Prvé dva týždne som sa v podstate každý deň rozhodovala, či sa na to nevykašlem, keďže som nevidela žiadne výsledkyJ
Úplne na začiatku boj s časom. Len tak sedieť pol hodiny? A nič nerobiť? A potom so samotným pojmom meditácia. Chvíľku mi trvalo, kým som pochopila, že to, čo robíme v tomto kurze, nie je žiadna hipisácka praktika, nič s náboženským či ezoterickým podtónom a ani čakanie na nirvánu či osvietenie. Len vedecky overený pokus moderného človeka západného sveta o využitie starodávnych techník na lepšie čelenie stresu a iným pohromám modernej doby.
Slovo meditácia má mnoho významov a existuje veľa rôznych typov meditácií. Meditácia v kontexte kurzu MBSR je meditácia všímavosti, spôsob, cvičenie, ktorým kultivujeme všímavosť. Mentálny tréning. Aj preto omnoho radšej používam výraz prax všímavosti alebo cvičenia všímavosti.
Počas prvých týždňov môjho osemtýždňového kurzu som pri obľúbenej praxi všímavosti tela, alebo ak chcete pri Body scan, pravidelne zaspávala. Aj ráno, aj večer. V sede na stoličke ma bolel chrbát, nevedela som si nájsť vhodnú polohu ani na zemi. Moje myšlienky ďalej lietali ako šialené, o ich obsahu radšej pomlčím. V každej meditácii som sa tisíc krát stratila. Mala som pocit, že tu iba strácam čas a čo všetko som zatiaľ mohla urobiť. Bol to klasický postoj mňa – človeka nastaveného na neustály výkon, plnenie úloh a dosahovanie cieľov. Aj preto celkom chápem mojich dnešných klientov, keď hovoria, že „nevedia“ meditovať a sú netrpezliví, ak hneď v prvom týždni nemajú „výsledky“. Lenže Mindfulness nie je o jednom týždni a ani o výsledkoch. Je hlavne o prežívaní a bytí v prítomnom okamihu, nech je akýkoľvek.
Zhruba v polovici kurzu MBSR sa to pomaličky začalo lámať. Objavili sa prvé záblesky upokojenia po cvičení. Zapáčilo sa mi písať si denník vlastného prežívania, bolo to ako pohľad do zrkadla po dlhej dobe. Moje prežívanie bolo doposiaľ ako kĺzanie sa po povrchu, pod ktorý som nikdy poriadne nenahliadla. Začala som si uvedomovať nielen pocity v tele, dych, rozháranosť myšlienok, ale aj spôsob, akým prežívam rôzne situácie. Šla som do seba. Zistila som, že deň, keď sa venujem praxi Mindfulness, prežívam akosi inak, vo väčšej, pohode a pokoji, hoci povinnosti mi neubúdali. Stres bol ten istý, iba ja som k nemu začala pristupovať inak.
Už som tak nevyletela na syna, keď urobil niečo, čo nemal. Namiesto výčitiek, že čo si to zase vyviedol, som povedala to nič, stalo sa to, čo urobíme, aby sa to už nestalo a mamka sa na teba nehnevá. Mala som omnoho viac pochopenia a trpezlivosti pre starnúcich rodičov. Bola som menej reaktívna na podnety a začala som lepšie spať. Zistila som, že pre mňa je najlepšie urobiť si krátke uzemnenie či cvičenie pozornosti ako prvú vec po zobudení a potom až na konci dňa. Vďaka cvičeniam, ktoré sú súčasťou 8- týždňového kurzu MBSR, som sa dokázala stíšiť, uzemniť aj uprostred hektického dňa. V našich končinách sme nezvykli často hovoriť o tom, aké máme pocity, či emócie, a už vôbec nie vtedy, ak tie pocity boli „zlé“. Preto som si v kurze vychutnala posledné týždne venované myšlienkam, emóciám a láskavosti, vlastnej sestre Mindfulness.
Zastaviť sa, nadýchnuť sa , slobodne sa rozhodnúť pre vedomú odpoveď, byť trpezlivá, pustiť to, na čom som možno lipla, prestať bojovať s tým, čo možno nemôžem zmeniť a prijať veci také, aké sú, aj keď sú ťažké, pretože prijatie predchádza zmene. Krotiť posudzujúcu myseľ.
Pred niekoľkými rokmi som našla nový spoj.
Prestúpila som z rýchlika na osobák a začala vnímať krajinu za oknom v HD kvalite. Aj keď bolo zlé počasie. Lebo nie je stále slnko.
Postupne som sa naučila prešpikovať každý deň hoci len zlomkom všímavosti. Vnášať ju do všetkého, čo robím. Doslova. Ak nestihnem formálnu prax, robím všímavo a vedome všetko, čo práve robím.
Môj život je ako počasie, veci a udalosti okolo mňa sa neustále menia, niekedy je to lepšie, niekedy horšie. Vďaka Mindfulness mám slušnú výbavu do každého počasia.
Nie je to rýchla cesta a netrpezlivých môže odradiť hneď na začiatku.
Možno, že práve hľadáte vo svojom živote to isté, čo som pred pár rokmi hľadala aj ja. Kotvu na rozbúrenom mori života. Schopnosť prežiť aj búrky, lebo viete, že prídu. Spomalenie. Viac žitia. Viac pozornosti k sebe a svetu okolo.
Možno, že vás inšpiruje moja skúsenosť s 8-týždňovým kurzom MBSR.
A nabudúce sa môžete tešiť na môj originálny denník na pokračovanie – online zážitky a pocity z týždňového tichého ústrania alebo retreatu, ak chcete.
Vyskúšajte si aj vy s nami osemtýždňový kurz Mindfulness